Vážený učiteľský zbor, vzácni hostia, milí rodičia a žiaci!

Je mi veľkou cťou vysloviť zdanlivo obyčajné a jednoduché konštatovanie: Naša základná škola oslavuje 80 rokov od svojho založenia.

V tejto jednej vete je ukrytých toľko životných príbehov, udalostí, zážitkov a spomienok, že si to ani nedokážeme predstaviť.

Toľko detského smiechu, veselého džavotu v triedach a chodbách tejto budovy!
Toľko vypísanej kriedy a atramentu, dychtivé tváre detí, ktoré chcú vedieť viac, ale i slzičky sklamania zo zlej známky, a nad tým všetkým kraľujúci školský zvonec.

Mnohí z Vás tu prežili svoje detstvo, naučili sa písať, čítať, počítať… Zostal tu kus Vášho života, ale pevne verím, že ste si odtiaľto odniesli veľa dobrého a užitočného.

Kus svojho života tu nepochybne zanechalo aj mnoho a mnoho učiteľov, ktorí tu pôsobili. Možno to znie ako fráza, ale byť učiteľom, to nie je len práca, je to poslanie.

Poslanie krásne a výnimočné – nie tvoriť alebo budovať niečo hmatateľné a viditeľné, ale dať našim deťom základ, dať impulz, rozsvietiť svetielko poznania, nadchnúť pre vedomosti.

Niekde som čítal, že je škoda, že sa o svojej životnej ceste rozhodujeme vo veku, keď je pre nás najdôležitejšia cestička v účese.

Aj toto je jeden z dôvodov, pre ktoré je práca učiteľa vzácna a nenahraditeľná. Pomáhať deťom v dôležitých rozhodnutiach, pripraviť a nasmerovať do ďalšieho života, podať potrebnú pomocnú ruku – to všetko sú veci, ktoré neocenia žiadne slová ani hmotné statky.

Patrí sa však nezabudnúť, patrí sa poďakovať. Moja vďaka patrí všetkým Vám, milí prítomní učitelia, ktorí učíte, alebo ste učili na tejto škole, za všetko to, čo ste pre detské srdiečka vykonali.

Stretli sme sa tu dnes, aby sme spoločne oslávili toto krásne okrúhle výročie – 80 rokov od založenia našej školy.

Oslavy životných jubileí, či iných dôležitých udalostí v živote, spomienky na významné medzníky našich dejín, to všetko nás napĺňa nádherným pocitom, pocitom, kedy si viac ako inokedy uvedomujeme, čo znamenajú slová ľudský život, aká je sila ľudského ducha a čo všetko ľudia prežívajú na svojej životnej púti.

Sú to chvíle, ktoré nás nútia zamyslieť sa, vrátiť sa v myšlienkach späť a trochu si zaspomínať.

……..niečo z histórie školy: info o založení, učitelia, pomenovanie…..

Ľudská pamäť je výnimočný dar.

Dar, ktorý tým, že nám umožňuje pozrieť sa späť, zároveň nás posúva dopredu.

A ja verím, že si zapamätáte dnešný deň, že vo Vás zostanú milé spomienky na túto dôstojnú slávnosť, že si odtiaľto odnesiete pocit úcty ku našej škole, ako i ku všetkým, ktorí boli jej súčasťou po celý čas jej existencie.

Rád by som pri tejto slávnostnej príležitosti vyslovil nádej, že naša škola bude aj naďalej hrdo niesť vlajku šíriteľa vzdelania, bude vychovávať ďalšie a ďalšie generácie žiakov a bude svedkom formovania budúcich generácií našich potomkov.

Share →