A opäť je tu ráno. Vstávam, obliekam sa. Siahnem do zásuvky a hľadám pár ponožiek. Takmer vždy ich len zvesím a hodím tam, že ich popárujem neskôr. A hľadám pár práve teraz, keď mám na to najmenej času…

Čuduj sa svete, nemôžem nájsť žiadny kompatibilný pár. Kam sa tie ponožky strácajú? Kúpim dve, nosím dve, vyzujem dve, dám do bielizníka dve. Operiem, povešiam, pozvešiam, postrkám do zásuvky. A keď ich vyberám, z desiatich nájdem jeden pár. Čím to je?

V práčke neostali. Za práčkou tiež nie. Ani inde, fakt, prehľadala som celý byt. Žeby nejaký škriatok? Mimozemšťania? Ponožkové záhady trápia tisícky ľudí. Dôkazom toho sú záujmové skupiny na sociálnych sieťach. Ale videli ste už vážnu vedeckú štúdiu zaoberajúcu sa týmto fenoménom? Ja veru nie. Pritom ide o vážny spoločenský problém. Poviem Vám, čím to je. Sú v tom skutočne mimozemšťania.

Chodia zásadne v noci o druhej. Vyberajú bielizníky, zbierajú ponožky. Neodradí ich ani prenikavý zápach. Oni totiž ponožky považujú za umelecké diela. A ako umelecké diela, nemôžu potrebovať duplikáty. Na svojej planéte majú tisícky galérií, kde vystavujú tieto hodnotné umelecké výtvory. Ako najhodnotnejšie oceňujú kvalitné a pestrofarebné, ale nepohrdnú ani tými od Číňanov, či vydratými s dierami. Tie zaraďujú pod avantgardu. Majú sekciu pre detské ponožky, dámske, pánske, historické ponožky – secesné, barokové, rokokové. K výstave sa podáva odborný výklad, sušienky a čaj. Zásadne zelený.

Ako to viem? Tiež sa budím o druhej. Lebo ma budí smäd. Ako sa tak vraciam z kuchyne minulý pondelok, začujem šramot z kúpeľne. Skoro som mu šliapla na chvostík. Taký malý zelený tvor s veľkými okáľami.  Len zabľačal a zmizol…

A prečo nie sú o tom nikde správy? No, to viete. Vlády to chcú utajiť. Majú predsa ohromné zisky z predaja ponožiek.

Share →