Láska na slepo, láska na prvý pohľad, láska cez internet… Ach áno, iba ak vo filme či romantických knihách. Mne sa to stať nemôže. Pravdupovediac i ja som patrila do skupiny ľudí zdieľajúcich tento názor. Až kým neprišiel ON…

No teda vlastne neprišiel, napísal. Po niekoľkých sklamaniach som bola veľmi opatrná a nedôverčivá, i keď som bola od narodenia naivný optimista. Každý deň som zapínala počítač a prihlasovala sa na rôzne sociálne siete (niekedy som mala pocit, že mi tá klávesnica prirástla k rukám 🙂 ). A ON mi každý deň písal, zaujímal sa o to ako sa mám a čo práve robím, stále ma otravoval a prenasledoval, išiel mi na nervy s tými svojimi nekonečnými otázkami a záujmom. Chcela som ho ignorovať, ale akosi to nešlo, neviem prečo…

Až raz napísal, že príde. Bol z iného mesta a čuduj sa svete, neodbytne naliehal na osobnom stretnutí. No dobre, povedala som si, však pôjdeme niekam, kde to poznám a keď bude najhoršie, pošlem ho kade ľahšie…

Prvé stretnutie na moje prekvapenie nedopadlo až tak zle, ako som očakávala ale nakoniec to všetko zabil vetou na rozlúčku: „ A pusa nebude?“ Sa asi zbláznil, alebo vypil príliš veľa piva… To určite, už len tebe a na prvom stretku budem pusy dávať…

Chlapec bol neodbytný i naďalej a stále častejšie písal i chodil na návštevy a dokonca ma zavolal aj ku sebe na chalupu. Išla som a tam mi to všetko došlo. Ja ho milujem!!! A už sme boli v siedmom nebi a zrazu mi na ňom nič nevadilo. Všetko išlo potom už akosi samo. Výpoveď v práci. Nové zamestnanie v jeho meste. Pravidelné dochádzanie, občasné prespávanie, napokon som sa tam nadobro nasťahovala a dodnes neodišla :). Najprv sme bývali u jeho rodičov, potom sme si našli podnájom a nakoniec sme si kúpili vlastný byt. Aj sme sa zasnúbili. Možno ho k tomu dohnalo ustavičné poúčanie mojej maminky, ktorá sa nevedela stotožniť s naším spolužitím “na divoko” a tak sme sa to rozhodli zlegalizovať. Rok na to sme mali svadbu. A do roka bolo aj bábätko.

Dnes už viem, že láska cez internet existuje a začínam veriť aj v tú na prvý pohľad, i keď náš príbeh to nebol. A vždy s úsmevom odpovedám na otázku zvedavcov, že ako sme sa zoznámili. Nuž našiel si ma na “pokeci”… A som mu za to vďačná.

Share →